Tridsiatka je len číslo alebo je všetko tak, ako má byť? !

24. januára 2015, christi, Život a tak ...

Je vek len číslo? Keď má žena tridsať, má právo sa niekedy cítiť ako dvadsiatka, robiť chyby, zle sa zamilovať…. No vždy, keď z toho vytriezvie, pozrie sa do zrkadla a uvedomí si, že toto už nemôže, tamto sa už nehodí, že už nemá dvadsať a musí sa správať zodpovedne, úctivo, dospelo.

O týždeň mám tridsať a moja bilancia života? Jeden krát výška, tri krát pracovná pozícia, jedno moje nádherné krstniatko, ktoré milujem najviac na svete, nespočetné množstvo pracovných pohovorov a štyri skrachované vzťahy, vďaka ktorým som dospela, viem čo od života chcem a očakávam a bohužiaľ viem aj to, že už nikdy nebudem nikoho tak milovať ako jeho. Bol to tretí muž môjho života. Áno, trojka je anjelské číslo a viem, že mi bol poslaný do cesty a že to nebola náhoda. Totižto náhody neexistujú. Niečo sme si boli dĺžni z minulosti a minulosťou nemyslím minulosť, ktorú si naša myseľ pamätá. Myseľ nie, ale duša si pamätá úplne všetko a to je aj dôvod, prečo sa niekedy cítime tak unavení životom, vravíme, že sa cítime na sto či tisíc rokov. Nič sa nevyrovná tomu krásnemu a zvláštnemu pocitu, stretnúť neznámeho človeka a pri tom vedieť, že ho poznáme. Nemáme ho odkiaľ poznať, no vieme, že je nám blízky. Prečo sa zrazu cítime šťastní, že ho vidíme? To šťastie je tak veľké, že zabudneme na všetko, čo je okolo nás. V ten moment je len tu a teraz. Toto som pri ňom cítila, keď som ho videla prvý raz.  Nevedela som si vtedy moje pocity vysvetliť, no teraz už viem, že nie ja ani moja myseľ ale moja duša v ňom spoznala dušu, ktorú kedysi bezhranične milovala.

Moju  tridsiatku som si vždy predstavovala inak. V mojich predstavách som mala v tridsiatke úžasnú prácu, stabilný a krásny vzťah, cestovanie, zábavu…. Nič sa nikdy nestane tak, ako si to človek naplánuje a vysníva. Mnohokrát som sa pýtala prečo je to tak? Prečo sa nedeje to, čo som tak veľmi chcela, po čom som túžila? Prečo sa mi skončil vzťah s mužom, ktorého som tak milovala, ktorý mi vedel čítať z očí, dokonale ma poznal a ku ktorému som cítila nevysvetliteľne silné puto, ktoré sa nedalo ničím pretrhnúť.

Človek, či chce alebo nie, vždy sa stane všetko, čo sa má stať a nestane sa nič, čo sa stať nemá. Nič sa nedeje bez dôvodu a len tak. Nemôžeme to ovplyvniť, všetko sme si stanovili, než sme sa narodili. To, ako dlho budeme žiť, kde budeme žiť, ako a s kým budeme žiť.

Dlho som hľadala samú seba a smer, ktorým by som kráčala, ktorý by ma napĺňal a robil šťastnou. Pri vzťahoch, ktoré ma ranili a naplnili, ktoré mi ublížili a v ten moment ma neskutočne tešili, ktoré ma spravili neskutočne šťastnou a aj neskutočne smutnou, vtedy som si uvedomila, každý vzťah, každý človek a každá minúta, ktorú som prežila, som mala presne tak prežiť a nijako inak.

Začala som otvárať „dvierka“ do tajov ezoteriky, bielej mágie, liečivých kameňov a hlavne dvierka k anjelom. K tým úžasným bytostiam, ktoré nám pomáhajú za každých okolností. Či už človek verí, či nie, sú tu medzi nami. Jedna pani mi povedala nádhernú vetu, na ktorú nikdy nezabudnem. Vždy, keď si pomyslíme na lásku, alebo keď vznikne láska, zrodí sa nový anjel.

Problém je v tom, že ľudia pozerajú ale nevidia, čítajú ale nerozumejú. Niekedy zdvihnime zrak k nebesiam, keď vonku bude krásne a svietiť slniečko a sem tam nejaký ten oblak. Prostredníctvom toho nám nechávajú odkazy, že sú tu s nami a vždy budú, nech sa deje čokoľvek.

Takto o týždeň sa budem s kamarátmi baviť, smiať sa a popíjať víno. Aj keď moja predstava o tom, ako budem žiť v tridsiatke nie je realitou, nevadí mi to. Od dvadsať päťky sa mi v živote mnoho zmenilo. Získala som iný pohľad na svet a život ako taký. Ľudia, ktorí sa tvárili ako kamaráti, nejakým spôsobom odišli a prišli tí, ktorí v mojom srdci majú svoje miesto. Jeden kamarát mi povedal: „Ty si sa nenarodila, ty si sa vyskytla a keby si nebola, bolo by ťa treba nakresliť.“ … Zistila som, že vážne nič nie je náhoda a aj keď sa niečo stane, niečo čo sme nechceli, je to len varovanie pred tým, čo by sa naozaj mohlo stať. Spoznala som muža, ktorého budem mať istým spôsobom veľmi rada až do konca života. Sestra mi dala najkrajší dar na svete, moje malé krstňa, ktoré oslávi na Valentína dva roky a ktoré neskutočne milujem. Počas týchto piatich rokov som dospela a stala sa silnejšou. A čiastočne sa mi splnil sen. Vždy som chcela pomáhať a teraz mi píšu ľudia, ktorí majú problémy rôzneho charakteru a ja sa im snažím pomôcť prostredníctvom ezoteriky a liečivých kameňov.  Dlho som sa hľadala, no našla som sa.

Som vďačná anjelom za všetko. Ďakujem.