Diabol nosí Pradu? Nie, Bohu a Diablovi je móda šum a fuk. Len ľudia to akosi nechápu. Každú božiu nedeľu vidím húfy ľudí ako sa trepú do kostola. Myslíte, že kvôli Bohu? Možno mizivá časť návštevníkov áno. Ale čo tí ostatní? Kvôli čomu sa schádzajú v tom „božom chráme?“ Zlé svedomie, spovede, odpustky alebo len tak sa ukázať, čo nového som si kúpila a spraviť módnu prehliadku? Skončí omša a začnú ohovárať. Ten urobil to a tamten nebol dobre oblečený… A tá sa vyspala s ním.

Ako malé dievča som chodila v rámci vyučovania na náboženstvo. Absolvovala som sväté prijímanie, sviatosť birmovania a pár spovedí k tomu. A pri spovediach mi hlavou prebiehala jedna jediná otázka. Prečo, to všetko mám hovoriť cudziemu chlapovi? Veď je Boh a počuje každú moju nevyslovenú myšlienku, tak načo kňaz?

Verím v Boha a verím v Diabla, lebo oni veria vo mňa. Hmm, verím a viem. Pýtate sa, ako viem, že existujú? Pozrite sa vôkol seba. Hovorí sa, že peniaze kazia charakter a tiež sa vraví, že peniaze sú nástroj Diabla. Omyl! Peniaze nekazia charakter. Len dávajú možnosť, aby sa prejavil v celej svojej „kráse“. A nástroj Diabla? Hmm… Hovorí Vám niečo Mamon? Správne, sú to ľudia, ktorí bažia po peniazoch a okrem iného, je to syn Diabla. A posledné roky svet je ovládaný Mamonom.

A tiež viem, že v kostole Boha hľadať nemusíme tak ako Diabla nemusíme hľadať na tmavých miestach či v nočných temných uličkách. Každý z nás má v sebe oboch. Každý má svojich anjelov a démonov, len záleží, čomu sa otvorí. Máme možnosť výberu. A to každý deň.

A teraz sa pozrime vôkol seba ešte raz. Ako vidíme Mamona, tak vidíme aj nekonečne veľa lásky. Láska je Boh. Stačí sa pozrieť na miesta, kde sa ľudia vítajú alebo lúčia. Či sú to autobusové stanice alebo letiskové haly. Všade a vždy vidieť posolstvá lásky, množstvo bozkov a objatí. Až sa mi z toho veľakrát lesknú očí a zviera hrdlo. Koľko lásky sa zhromaždilo na jednom mieste a v jeden daný okamih.

Zatiaľ čo Boh jedná férovo a na rovinu, neschováva sa za žiadne „drobnosti“, Diabol sa skrýva v maličkostiach..“

Niekedy ho stretnete na začiatku cesty, a skúša na Vás rôzne nenápadné testy. Chce Vás odradiť od toho kto ste, a čomu veríte. Nevzdajte to. Niekedy je na polceste, keď si nie ste istý sami sebou. Neverte mu – preskočte nástrahy, preplazte sa. Niekedy stojí pred konečným cieľom. No Vy sa však správajte akoby tam nikdy nebol. Nech sa smeje koľko chce – je to Váš život a môže si šepkať a hlodať Vaše myšlienky koľko len chce.

Čo ste si vybrali? Vybrala som si cestu svetla. Áno, sú chvíle, keď ma príde navštíviť Diabol a hlodá mi myšlienky a vtedy si zavolám mojich chlapcov – anjelov a hneď vidím svet jasnejšie a hlavne svetlejšie.

Nepotrebujem kostoly, nepotrebujem spovede a nepotrebujem moju novú kabelku ukázať v kostole. S Bohom sa môžem rozprávať kedykoľvek a kdekoľvek. „Kráľovstvo Božie je vo Vás a všade okolo Vás. Nie v chrámoch z dreva a kameňa. Zlom kus dreva a budem tam. Zdvihni kameň a nájdeš ma.“ (apokryfné evanjelia sv. Tomáša) Je vo mne, je vo Vás. Tí dvaja vedia o mne všetko do poslednej bodky a o Vás tiež.

A ak ste si kúpili fakt niečo krásne a chcete sa s tým popýšiť, tak si len tak vyjdite na kafe s kamoškou alebo prosto len tak. Veď prichádza jar.  Tých dvoch to aj tak nezaujíma. 🙂

Buďme šťastní.

S láskou Kristína