V meste dokonalých ľudí sa zdalo dokonalé takmer všetko, aj jej vzťah s Božským. Nebolo dôležité, že bol niekoľko desiatok kilometrov ďaleko, že ho nemohla každý objať a bozkať. Dokonca by zvládla aj to, keby bol ešte ďalej a videli by sa raz za tri mesiace. Po a.) nebolo by to navždy a po b.) nebola mu cudzia myšlienka, že by sa vrátil domov a jej tá nádej stačila. Milovala ho tak veľmi, že by zvládla všetko až na …
Leto sa pomaly končilo no s mojimi priateľkami Malvínou a Rebekou som trávila každú chvíľu, pretože tie chvíle boli vždy plné smiechu. Všade okolo tie dokonalé cice v dokonalom účese s dokonalým outfitom a dokonalým chlapom. A my? Vyzerali sme ako čarodejnice z Eastwicku. Autentické a vždy svoje.
Po ceste na večerné víno s mojimi ženami som stretla známu, ktorá mala potrebu sa hneď pochváliť s tým, že sa bude vydávať. Neviem, čím to je, ale ľudia mi vždy hovoria veci, ktoré nechcem počuť, ale toto už bolo veľa. Vypadla z nej myšlienka, že je lepšie si vziať niekoho, kto ťa miluje viac ako ty jeho.
Prečo sú teda ľudia berú, keď sa nemajú radi? Pri víne sme rozvírili debatu. „Ťažko povedať. Aby neboli sami, zo súcitu, kvôli politickému azylu…,“ hovorí Rebeka.
„Mám pocit, že muži vo všeobecnosti sa nechcú ženiť. Nehovorte mi baby, že vás to prekvapuje. Viete, kto sa chce ženiť? Chlapi, ktorým chýba mamička,“ srandujem.
„Som jediná, kto si myslí, že to je problém? Čo ak s ním stráviš päť rokov a napokon z toho nič nebude? Podľa mňa vzťah musí byť založený na otvorenosti a úprimnosti,“ hovorí Malvína.
„Budú muži za 50 rokov prežitkom? Už teraz sa s mnohými nemôžete baviť. Nepotrebujete ich na to, aby ste mali deti a na milovanie tiež nie,“ kto to povedal? Nie, ani Malvína, Rebeka či ja. Prisadla si k nám moja známa. Poriadne cynická osoba.
Nikdy nevymením muža za nejaký prístroj na baterky. Nezavolá ti k narodeninám. Neobjíme ťa a nepošle kvety.
Mám sa v tomto živote uspokojiť s tým, čo je dostupné? Božský síce bol x kilometrov ďaleko, no bol pre ňu dostupný a ani vo sne ju nenapadlo, že po víkende sa to zmení. Nič tomu nenasvedčovalo. Volával ešte častejšie, pohádal sa so šéfom, aby mohli byť spolu, spravili si romantiku na chalupe s praskajúcim ohňom. Dokonca riešili už našu budúcnosť. A?
Po krásnom víkende mu „zaklopala na dvere“ jeho minulosť. Zvonil jej mobil a Božský s vážnym hlasom povedal: „Poď na kameru, musíme sa porozprávať.“ A ona vedela, že sa niečo deje. V žalúdku jej sťahovalo a vysypal, že dostal zaujímavú správu od svojej bývalej priateľky, že za 5 rokov čo sú od seba, ho stále miluje. A že to mení úplne všetko. „Pokiaľ s ňou budem v kontakte, medzi nami nič nebude. Nemôžem ti to povedať osobne, tak aspoň takto,“ povedal a jej tiekli slzy. Snažila sa byť ok ale nešlo to.
Ktorú ženu by nebolelo, keby sa jej milovaný muž vrátil k svojej bývalej? Že jej nedá ani šancu a hneď ju odpíše? Že oni sa nerozišli v zlom a myslel, že to je medzi nimi uzavretá kapitola. Že ak by sa neozvala, boli by spolu. Zrazu cítila, že jej tyrkysové motýle zomreli.
Žena zvládne všetko, no toto už bolo veľa. V čase, keď konečne jej všetko dávalo zmysel. Všetko do seba zapadalo ako puzzle. Prečo nevyšli jej vzťahy pred ním, prečo sa vždy zle zamilovala a prečo nikdy o nikom nepovedala, že je tým pravým. Až o ňom a v tej dobe sa mu ozve jeho bývala, slečna Božská? Prečo teraz? A keď mu toto všetko povedala, doplnila k tomu vetu, ktorá sa ho veľmi dotkla. A čo to bolo za vetu? Že sa ona teraz nemala vôbec ozývať. Od vyslovenia tejto vety šlo všetko k čertu. Zrazu za všetko mohla ona, že mu často písala, že tamto a toto… Tak mu povedala, že keď ju tak veľmi miluje, nech jej to povie a nepreťahuje to.
Do týždňa boli spolu s Božskou. A ona? Prišli ďalšie vážne problémy do jej života a celé noci nespala. Občas sa ozval, že ako sa má. No vždy, keď ho na kamere videla, poriadne ju to rozhodilo.
Chcela sa vyhýbať miestu, kde ju oslovil, ale nešlo to, keďže v blízkosti pracovali jej skvelé priateľky. Neviem, aký zmysel pre humor má vesmír. Keď nemohla stretnúť Božského, ktorý jej rozbil srdce, nonstop stretávala jeho brata, s ktorým si sú tak podobní. Musela sa mať na pozore na každom kroku. Veď to bolo len pár týždňov, tak mala právo sa cítiť mizerne.
Koľko trvá to „porozchodové“ obdobie? Polovicu doby randenia? Naozaj záleží na dĺžke vzťahu alebo na tom, ako veľmi ste danú osobu milovali? Musí sa človek po rozchode otriasť, vstrebať to a zapojiť sa do hry? Veď „show must go on“ aj keď to bolo pre ňu nepredstaviteľne ťažké. Bolo ťažké prinútiť sa, aby si sa cítila dobre. Jediný spôsob, ako to prežiť, bolo dostať poriadnu depresiu. Vyplakať sa kamarátkam a potom si celý deň dookola opakovať všetko, čo na ňom nenávidela. Lenže si nebolo čo opakovať. Hľadala ho všade, v každom aute, v každom mužovi.
Priebežne sa ozýval a ju to vždy zraňovalo. Počuť ho a vidieť s vedomím, že patrí inej bolo pre ňu ťažké. Po poslednom videohovore mala slabú chvíľku a napísala mu, že jej neskutočne chýba. A Božský? „Prepáč, ale ja patrím inej žene,“ povedal. „Presne toto si mal povedať koncom septembra, keď sa ti ozvala…,“povedala. „Toto je dôvod, prečo sa s tebou definitívne lúčim a neprajem si aby si ma viac kontaktovala. Ak ma ešte raz kontaktuješ, budem nútený zablokovať ťa. Prajem ti všetko dobré a zbohom!“ boli Božského posledné slová. Jej reakcia? Aby to nerobil a nastal blok.
Koniec jednej veľkej lásky? Keď niečo končí, v ten moment začína niečo nové. Aspoň tak sa to vraví. Cesty našich životov sú nevyspytateľné.
Celá debata | RSS tejto debaty