Pre milióny našich predkov predstavovalo Záhorie bránu nádejí, nových možností a tých najbláznivejších snov o šťastí a táto nádej prežíva dodnes. Hovorí sa jej prvé rande. V sobotu večer všetky reštaurácie či bary na Záhorí sú plné slobodných fešákov. No čo z toho, keď sú otrokmi mobilov, nevnímajú okolie alebo sa hanbia osloviť ženu? A hordy […]

V meste dokonalých ľudí sa zdalo dokonalé takmer všetko, aj jej vzťah s Božským. Nebolo dôležité, že bol niekoľko desiatok kilometrov ďaleko, že ho nemohla každý objať a bozkať. Dokonca by zvládla aj to, keby bol ešte ďalej a videli by sa raz za tri mesiace. Po a.) nebolo by to navždy a po b.) nebola mu cudzia myšlienka, že by sa vrátil domov a jej tá nádej […]

Bolo nebolo, v rozprávkovom Záhorí sa istá mladá žena zamilovala. Malvína a ten jej si padli do oka na večierku. Oficiálne spolu chodili pár týždňov a ten jej sa k nej dokonale hodil. Podnikateľ a ako milenec bol úžasný. Teda aspoň tak mi to prezentovala keď sme sedeli na káve. A vypadlo z nej: „Raz neskoro v noci po skvelom sexe sa ma spýtal, že o čom snívam. […]

Naše krásne Záhorie je ako česká slnečná Morava. Je to ako útulná dedinka obývaná viac ako stosedemdesiat tisíc fascinujúcich jedincov a všetci sa správajú, akoby im patril celý svet. No v auguste roku 2024 mi začalo pripadať, že sa Záhorie akoby kúzlom zmenšilo len na dvoch ľudí. Ona a Božský. Aj keď musel všetky víkendy pracovať, spravil jej neskutočné […]

Zdržanlivosť nie je úplne na zahodenie. Viktoriáni mali v niečom pravdu. Cenili si lásky. No naozajstná láska bez postele neexistuje. „Pokiaľ to s ním myslíš vážne, nemôžeš sa s ním vyspať hneď na prvýkrát. Počkaj aspoň na tretie rande,“ povedala Rebeka. Kto je Rebeka? Jedna z mojich kamarátiek. Čo? Už zasa tie pravidlá. Kedy a kde vlastne vznikli? A aká žena […]

Bolo nebolo. v jednom kráľovstve istý muž a nie príliš sebaistá žena do seba každú chvíľu narazili. On ju stretával všade, na rohu ulice, na prechode, či pri obchode. Celé roky sa s ňou chcel zoznámiť a aj ju vždy pozdravil, ona sa aj usmiala a odzdravila. No za celé roky sa jej nevedel prihovoriť a tak sa míňali. Bolo to skoro ako by si dávali ich úsmevy nevedomky […]

Osud, bláznivá viera, že nie sme zodpovední za smer, ktorým sa uberá náš život. Že je všetko predurčené. Písané vo hviezdach. Možno to vysvetľuje, prečo, ak bývame v meste hviezdy vôbec nevidíme, náš milostný život nám pripadá o čosi náhodnejší. Už ako malé dievča som vedela, že tá najväčšia a najvyššia „vesmírna autorka“ by sa unudila k smrti, keby […]

Naozaj zúri? Mám rada svoje kamarátky. Napriek tomu, že po svadbe sa už nevídame tak často. Skoro vôbec. Je to smutné. Pripomína mi to, ako nám na výške bolo skvele. Žiadne deti, záväzky, žiadne pokakané pampersky, žiadne pogrcané rifle, povinnosti, večerné rozprávky… A takisto žiadni manželia, ktorí by vyžadovali pozornosť, teplé večere, ožehlené košele […]

„Som jednoducho na ne vysadený“, hovorí s úsmevom. Ale nie s takým obyčajným. Ten úsmev vraví: „Ha, rád cítim v mojej dlani ten malý pevný zadok, a nie len tam.“ Je pekný, sexi, vtipný a charizmatický a zaujíma sa len o „modelky“. Akú šancu majú obyčajné krásne ženy s trochu väčším zadkom, bruškom či stehnami? Čo my smrteľníčky? To len žena […]

https://www.youtube.com/shorts/NMrjzNNqjzg Ako malé dievčatká sme frčali na rozprávkach. Každá rozprávka sa vždy a za každých okolností skončila šťastne až do smrti. Čo keby sa krásny princ nikdy nedostavil. Spala by Snehulienka v tej sklenenej rakve naveky? A čo siedmi malí mužíci? Plakali by naveky alebo by si po pol roku našli malé žienky? Zobudila by sa aj sama? […]